Ako rastie dobro

S pobaveným úsmevom si dnes spomínam na obdobie, keď som verila, že raz sa mi podarí vykoreniť všetko „zlé“ zo svojho života. Zlozvyky, nefunkčné vzorce, rušivé návyky a všetko, čo mi nesedelo s predstavou života ako “má byť”. Bola som presvedčená, že stačí pevná vôľa, disciplína a usilovnosť.

Podobne ako keď som v teplom letnom ráne vyrážala do vinice, aby som vytrhávala burinu, vylamovala zálistky, vyväzovala letorasty a smerovala ich medzi drôty, verila som, že v živote systematická práca musí viesť k takým výsledkom, aké si predstavujem. Pripúšťam, že v tom bolo trochu pýchy a trochu naivity. Vinica na Lubihegyi, kde sme strávili pár idylických rokov života, ma naučila niečo iné.

Naučila ma, že trvalá zmena je proces, nie jednorazový výkon. Tak ako pozemok, aj vnútorný svet potrebuje pravidelnú, láskavú starostlivosť. Nestačí raz vytrhnúť, raz „upratať“, raz pochopiť.

Burina, dobro a zlo

Burinu na záhrade vnímam v dvoch kategóriách. Tá prvá je milosrdná. Jej koreň sa dá vytiahnuť ľahko, celistvo – ako mrkva. Uspokojujúce plop! keď sa pustí, jemné víťazstvo. Dôležité je len zatiahnuť správnym smerom, s primeranou silou. A je to.

Tá druhá? To je iný príbeh. Chytím stonku, potiahnem, nadvihnem… a namiesto ťahania koreňa akoby som rastlinou rozrezala zem. Zostane po nej zhrubnutý kus, dlhý aj tri metre – ale nikto netuší, kde je jej pôvod. Kam siaha? Kde končí? Odkiaľ vlastne rastie?

A tu niekde začína môj vnútorný monológ, moja vnútorná filozofia. Aha – keď hovorím o potrebe vykoreniť niečo, predpokladám, že to pôjde ľahko, stačí potiahnúť. Nikdy však dopred neviem, aký je koreň dlhý a kam až vedie, ba či sa vôbec dá vytiahnúť celý.

Hovorí sa občas, že sa niečo hlboko zakorenilo – zlozvyk, trauma, predsudok … akoby to stačilo len vytrhnúť a hotovo. A to je dôvod, prečo sa nehovorí o zakoreňovaní dobra. Lebo dobro treba vypiplať, dobro je výsledok sústavnej, vedomej a trpezlivej práce. 

Len vytrhať burinu nestačí. Burina berie zásah ako výzvu a v reakcii na ohrozenie rastie ešte silnejšie, hustejšie, životaschopnejšie. Ak nechcem, aby sa vrátila, musím po jej odstránení okamžite niečo zasadiť. Niečo, čo ju zatieni, prebije, vytlačí, nahradí. Niečo, čo je efektívnejšie ako burina. Ideálne niečo užitočné. Krásne. Výživné. Niečo, čo si prajem v živote pestovať.

Hotovo … takmer

S takýmito myšlienkami v hlave som pokračovala v práci. Keď slnce vystúpilo nad východný obzor a jeho žiara sa naplno oprela do vinice,  presunula som sa do chládku viničného domčeka. Dala som si sprchu a minerálku ako po saune, najedla som sa. Raňajky ma uzemnili do reality a vnútorný monológ nahradili rozhovory s ľuďmi, pracovné rozhodnutia a výkon. Deň sa zmenil na večer. Poliali sme záhradu a dlhý letný deň zakončili pohárom vína so susedmi spoza plota. Keď sa slnko stratilo za obozor na západe, išli sme domov aj my.

Dnes hotovo. A zajtra? Zajtra sa vrátim.

---