Ako sa Goethe mýlil

J. W. Goethe povedal, že „Nech akokoľvek divoko mušt kvasí, predsa napokon vínom bude”.

Táto myšlienka bola mojou mantrou, keď bolo zle. Bola pre mňa sľubom, že nech sa deje čokoľvek, akokoľvek bláznivo, bolestne, chaoticky či nepochopiteľne, má to zmysel a napokon to bude dobré.

Bude z toho víno. Víno, ktoré povie príbeh ročníka. Víno, ktoré pohladí dušu, poteší zmysly.

Ale ono je to trochu inak.

Fermentácia nie je istota. Fermentácia je potenciál. Divoký, nespútaný, krásny – ale stále len potenciál. 

Ak nemáš správnu nádobu, teplotu, podmienky. Ak proces necháš bežať bez riadnej starostlivosti. Ak neskontroluješ, či namiesto kvasenia neprebieha hniloba. Ak nezachováš pokoj a nevydržíš ešte jednu podstatnú chvíľu a uponáhľaš koniec lebo to tak vyzeralo… tak z toho víno nebude. Bude z toho ocot. Alebo hniloba. Alebo nepitná brečka chuťovo rozhádzaná bez ladu a skladu, príšli trpká, kyslá, sladká, vodnatá, s pachuťami všetkého možného. Pokaziť sa toho môže veľa. Všetko.

A tak sa sa zrodil Lex Fermentum

Lex Fermentum je zákon, ktorý hovorí, že nie všetko, čo kvasí, bude vínom. Niekedy sa niečo len kazí – a treba to pustiť.

Hovorí, že fermentácia potrebuje svoj priestor. Nemôžeš kvasenie dirigovať, ale musíš ho držať v nádobe. Vymedziť mu hranice. Nedovoliť, aby sa rozlievalo do všetkého, čím si.

Musíš vedieť, čo nechávaš kvasiť. Zlé hrozno, zlé víno. Ak do seba roky púšťaš toxické vzťahy, cudzie očakávania alebo cudzie sny – nebude z toho dobrý výsledok, len dobre maskovaná katastrofa. Musíš vedieť, kedy zasiahnuť. Nie, príroda to „neurobí za teba“. Potrebuje tvoju ruku. Tvoj zámer. Správne načasovanie. Tvoje nie a tvoje už stačilo. Niekedy aj tvoje ticho. Musíš dôverovať procesu. Lebo niektoré procesy nezrýchliš. Víno sa nedá ponáhľať. Ale dá sa pokaziť netrpezlivosťou. A možno práve preto Goethe tú vetu napísal. Nie ako záruku. Ale ako nádej.

Lex Fermentum nie je romantický zákon. Je to zákon zodpovednosti za vlastné víno. Za svoje vnútro. Je to zákon tvorcu. Nie diváka.

Víno nepríde samo. Len ak si bol ochotný prejsť tým všetkým – zraniteľnosťou človeka, ktorý dúfa, že kvasenie začne, burácavým bublaním a pokorou prijať výsledok aký je, nie aký si chcel – a ak si pri tom zostal verný sebe… tak potom príde deň, keď si naleješ pohár svojho vína a povieš celému svojmu životu takému aký je skutočné „áno“.

---