Ako sa rodí pokora
Raz som čítala rozhovory s úspešnými mladými ľuďmi, ktoré publikoval jeden zahraničný portál. Títo mladí ľudia odpovedali na otázku, čomu pripisujú svoj úspech. Jedno dievča odpovedalo, že od malička vyrastala v podnikateľskom prostredí, jej otec podnikal v doprave a mama mala obchod s oblečením. Od malička ju vodila do obchodu a ona vstrebávala atmoféru, rozhovory so zákazníkmi, vyjednávania, hádky, kompromisy, skrátka všetko. Keď začala podnikať aj ona, tak len nadviazala na to, čo už v podstate vedela. Pri čítaní som si uvedomila, aký úžasný náskok jej to dalo v porovnaní napríklad so mnou. Vyrastala som úplne inak, vychovávaná som bola, ako celá moja generácia, ku poslušnosti a podnikať som sa učila za pochodu. A záhradu sme tiež nemali.
Záhradnícke omyly
Možno aj preto som mala tak nerealistické predstavy. Myslela som, že vysejem a zasadím čo chcem a kde chcem, koncom leta pozbieram úrodu a hotovo. Nevnímala som typy pôdy, slnko, vietor ani tieň. Netušila som, že môžu byť moji spojenci, ale aj nepriatelia budúcej úrody.
Sotva som porýľovala trávnik, už som fňukala, že budem potrebovať väčšiu špajzu a dobiedzala som do muža, nech sa pustí do prístavby.
Vôbec som netušila, že starostlivosť o záhon je každodenná práca s jedinou prestávkou – keď prší a deň po daždi. Netušila som ani to, o akú veľkú záhradu sa zvládne manuálne postarať jeden človek, teda ja. Nikdy nezabudnem, ako hlúpo som vysadila melóny do zeme, ktorú som len tak zbežne porýľovala a tešila sa, ako sa tam budú pekne vynímať. Nevynímali, niektoré vôbec nevyrástli a tie čo vyrástli, nikdy nedorástli do pravej melónej veľkosti. Nevyrástla mi dokonca ani len cibuľa. Po troch rokoch som zistila, že som na jar siala ozimnú cibuľu, ktorá sa mala siať až v auguste. Názov odrody “Augusta” nebol predajcom zvolený náhodou.
Námaha vynaložená na neúspešné záhradnícke pokusy bola pomerne veľká, a tak som si povedala, že ak už sa mám s tým toľko nadrieť, tak nech to má aspoň nejaký efekt. A tak som sa učila a nebolo to veru celkom ľahké, keďže som sa učila najprv z kníh a internetu, kým som zistila, že najlepším učiteľom budú ľudia v susedstve, ktorým to ide a majú podobné záhradnícke podmienky ako my.
Kým som ja študovala záhradnícke články, starí gazdovia na jeseň zaprávali do pôdy hnoj alebo sejú horčicu, ktorú na jar pokosili a zapravili ako zelené hnojivo. Ja som ešte len špekulovala o kombinácií zeleniny, ktorá s ktorou sa ráčia, a ktoré naopak nie, v hlave namiesto stavania vzdušných zámkov pristavovala mega-špajzu na všetku tú mega-úrodu, a starí gazdovia už mali vysadený cesnak a vysiatu cibuľu. Na jar som sa oblizovala pri pohľade na sviežu jarnú cibuľku, obdivovala záhony akoby náhodne, ale vkusne rastúcich narcisov a tulipánov a urobila si do mobilu ďalšiu poznámku – na jeseň zasadiť tulipány.
Čo (ne)pestovať
S ťažkým srdcom som sa zistila, že v našej zemi sa síce skvele darí paradajkám, paprikám, baklažánom, tekviciam a cuketám, ale mrkve ani petržlenu si v tvrdej jpôde vinice fakt nepáčilo. Po zime vykopaná mrvka však bola tak krehká a šťavnatá, že som odhodlaná ju vysiať zas a zas.
To mi pripomenulo dilemu pri rozhodovaní, do akej miery kultivovať a meniť pôdu alebo sa prispôsobiť okolnostiam a pestovať to, čomu sa prirodzene darí.
Podobne ako na záhrade, rozhodujeme sa aj v živote či rozvíjať svoje takzvané slabé stránky alebo sa zameriať na rozvoj toho, čo človeku ide prirodzene. Mne sa v živote aj na záhrade oplatilo to druhé.
Prekvapením pre mňa bolo, že aj hrozno vyžaduje rôzne typy pôd pre rôzne odrody. Jednému vyhovuje pôda ťažká, inému piesková, kamenistá. Ak chcete dobré víno – a kto už by nechcel? – musí rásť v takej zemi, ktorá ho vyživuje optimálne, nie v takej, v ktorej sa trápi. Zdá sa to logické, ale mne to vlastne doteraz nikdy nenapadlo. Veď aj my, ľudia máme lepšie pracovné výsledky vo vyhovujúcom prostredí.
A naučila som sa ešte čosi
Na záhrade som zisitla, že najefektívnejšie nie je zjednodušovať si prácu po svojom, ale urobiť to, čo robím dobre podľa možností na prvýkrát. Ako povedal klasik, ku miestam, ktoré stoja za to, skratky nevedú. A tak odkukávam a učím sa od skúsenejších. Semienka fazulí pred sadením namočiť, jamku na rajčinu vyhĺbiť poriadne a naliať tam riadne vody, na pohľad malé tekvicové semienka vysadiť dostatočne ďaleko od seba, lebo inak sa budú rastlinky škaredo tlačiť. A ono to funguje.
Pánom nie je záhradník, pánom je príroda. Ja môžem urobiť svoje maximum pre vytvorenie dobrých podmienok, ale prírode nerozkážem. Aj pri najväčšom rešpekte ku potrebám zeleniny, aj desaťminútový víchor, prudké ochladenie, horúčavy bez dažďov alebo naopak lejak s krúpami zničí za chvíľočku všetko, čo človek zasadil. Aj v živote môže prísť zlé počasie, aj v živote nám mnohé nevyjde podľa našich predstáv a jediné, čo môžeme je – žiť s tým.
Na záhrade ani v živote niet miesta pre suverénnosť. Záhrada učí pokore.
Pokora je ticho, v ktorom sa ego učí dôverovať životu. Ako úrodná pôda prijíma dážď aj slnko bez odporu. Je návratom do rovnováhy. Pokora nepotrebuje dôkaz – je to múdrosť, ktorá sa zrodila z pochopenia vlastných hraníc. Tichá prítomnosť, schopnosť ustúpiť, vnímať, dovoliť svetu, aby konal spolu s nami.
Radujem sa z rastu budúcej úrody, ale len opatrne. Veď viete – príroda. Len to, čo je bezpečne uložené v pivnici či zavarené v pohároch, nás môže tešiť svojimi farbami a chuťami celý nasledujúci rok. A niekedy zas dopestujeme aj poznanie, ako veci nerobiť.
Možno práve táto úroda, ktorú nevidno – skúsenosť – je to, čo ostane v pôde a vyživí to, čo príde nabudúce.
🫧 Bublinky pravdy
Niekedy sa pravda neukáže hneď. Potrebuje čas, ticho a trochu vnútorného zrenia. V tejto rubrike nájdeš pár otázok, ktoré môžu prebudiť zvedavosť, uvoľniť tlak alebo ukázať smer. Nie sú na výkon ani na okamžité odpovede. Len ich nechaj chvíľu bublať.
- Kde sa vo mne práve rodí pokora?
- Čo ma naučil posledný neúspech?
- Kedy viem ustúpiť a nechať život konať spolu so mnou?
- Aká skúsenosť práve dozrieva v pôde môjho života, aj keď ju ešte nevidím?
- Čo by som mal(a) nechať odpočívať, aby pôda znovu nabrala silu?

Lex Fermentum vytvára slobodný introspektívny priestor pre myšlienky o základoch života a ich premenách. Vychádza z autorského projektu Spoza plota – najobľúbenejšie recepty z vinohradu a Tešmácky dvor – miesto, kde sa stretávajú dobrí ľudia pri dobrom jedle a víne.
