Dôveruj procesu
Víno je mimoriadne rozmanitý nápoj. Líši sa farbou, vôňou, štruktúrou aj dozvukom. Každý strapec je formovaný nekonečnou a vždy jedinečnou kombináciou živlov – zemou, slnkom, vetrom, dažďom – a tiež rukami, ktoré sa ho dotýkajú, aj časom, ktorý mu je dopriaty. Dozrievanie vína je proces.
Víno je rozmanité ako ľudia. Alebo sme my, ľudia, rozmanití ako víno?
Na degustácii frankovky modrej sme ochutnali rôzne ročníky z tej istej odrody – a každý pohár hovoril iný príbeh. Jeden zrelý, iný surový, ďalší už takmer pripravený zažiariť. Listovanie katalógom vín bolo ako čítanie denníkov – za každou fľašou sa skrýval celý rok: zima, vlhko, sucho, krupobitie aj leto horúce ako vášeň. Všetko sa vpísalo do výslednej chuti.
Aj my takto zrejeme. Nie sme výsledkom jedného ročníka. Formujú nás podmienky, ktorým sme boli vystavení, pôda, v ktorej sme zakorenili, tí, ktorí nás podopierali, vyživovali, ale aj tí, ktorí nám škodili.
Vinári hovoria, že víno sa „školí“. Ak chcete dobré víno, tak sa to nedá sa uponáhľať. Každé víno potrebuje svoj čas, svoje prostredie a trochu ticha. Niektoré vína dozrievajú v drevených sudoch, iné v nerezových tankoch, v skle. Niektoré ešte šumí mladosťou, iné sa už uložilo do hĺbky.
Dozrievame podobne. Prechádzame prudkými zmenami, inokedy pomaly zrejeme v tichosti. Niektorí majú skvelé podmienky, ale stačí malý kaz a pokazí sa celý sud. Iní vedia vyťažiť veľa aj z nevýhodnej štartovacej čiary. Nevieme si vybrať ročník, v ktorom sa zrodíme, ale vieme sa postarať o to, ako naložíme s tým, čo nám bolo dopriate.
Roky som sa venovala výberu ľudí do pracovných tímov. Každý kandidát prišiel ako zatvorená fľaša s etiketou, ktorá niečo sľubovala. Ale len málokedy ukazovala všetko. Mnohé osobnosti sa neodhalia na prvý pohľad. Niekedy až čas ukáže, čo v nás skutočne kvasí.
V závere životopisu vína býva niekedy uvedené, kedy bude v ideálnej kondícii a zrelosti, aby prinieslo najväčší pôžitok. Nuž, aspoň tu máme my ľudia akú – takú výhodu. Naše dozrievanie končí až našim posledným výdychom.
Tešmácky dvor
Od roku 2012 sa staráme o malú vinicu na Lubihegyi. Jej súčasťou je aj viničný domček s pivnicou a lisovňou. Po presťahovaní z Bratislavy do vinice na Lubihegyi sme začali písať blog Spoza plota, kde sme zverejňovali príbehy z nášho nového domova.
Tešmácky dvor spája ľudí pri dobrom jedle, víne a chlebe. Spoločne strávený čas na prechádzkach, opekačke, výlety peši alebo na bicykli, rybárčenie, zber byliniek, spoločné pečenie chleba, zaváranie, oberačka hrozna tvoria pestrú mozaiku jednoduchých činností, pri ktorých vypne hlava a nadýchne sa duša. K Tešmáckemu dvoru neodmysliteľne patrí aj naturálne víno pod hviezdami. Niekedy stačia dva dni a svet sa javí inak. Lepší, voňavejší, chutnejší.

